Baklažán – nezaslúžene zanedbávaná zelenina

Facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedinmail

Starí Gréci verili, že nadmerná konzumácia baklažánu pripraví človeka o rozum. Preto ho nazývali jablkom bláznov. Potom sa ale prišlo na to, že keď sa neje surový, ale tepelne upravený, je všetko v poriadku. Teplom sa totiž zbaví nielen horkosti dužiny, ale rozloží sa aj jedovatý solanín.

Baklažán môže dosiahnuť hmotnosť až dva kilogramy. Skutoční labužníci však dávajú prednosť plodom oveľa menším, najlepšie o priemere od 5 do 8 centimetrov, s lesklou, hladkou šupkou a jasne zelenou stonkou aj čiapočkou. Väčšie a staršie môžu byť totiž vodnaté a horké.

Prezretosť signalizujú aj veľké hnedasté semená. Ak to nevyžaduje recept, baklažán by sa nemal pred tepelnou úpravou lúpať. Šupka je tenká, pomerne dobre stráviteľná, ale hlavne sa priamo pod ňou skrýva najviac telu prospešných látok.

Ideálny spoločník v kuchyni

Spotreba baklažánu síce u nás pomaly rastie, ale stále ešte zaostáva napríklad za paradajkami alebo paprikou. Baklažán sa nielen ľahko lúpe a čistí, ale takisto sa aj ľahko krája.

Okrem toho sa dá veľmi dobre kombinovať s najrôznejšími surovinami, skvele sa spája s paradajkami, cesnakom a bylinkami, rozumie si aj s mäsom vrátane rýb. Znamenitý je aj na baklazangrilovanie. V Turecku majú vraj na úpravu baklažánu viac ako tisíc receptov.

Ešte než sa začne v kuchyni s baklažánom pracovať, treba plod dôkladne premačkať, či už nie je zmäknutý. A tiež skontrolovať, či na ňom nie sú tmavé škvrny, ktoré signalizujú, že sa čoskoro skazia. Ideálne je spracovávať plody čo najčerstvejšie, baklažán totiž ľahko podlieha zmenám teplôt a hnije.

Kaviár chudobných

Z plodov baklažánu sa okrem iného pripravuje aj tzv. falošný kaviár. Je chutný a samozrejme ďaleko lacnejší ako ten z ikier vyzy alebo jesetera. Najčastejšie sa s ním stretnete na studených bufetoch v Rumunsku, ale nepohrdnú ním ani v krajine pravého kaviáru v Rusku.

Pripravuje sa veľmi ľahko, z opečených baklažánov, ktorých dužina sa zmixujeme po vychladnutiu s olejom, soľou, korením, citrónovou šťavou, prípadne tiež s paprikou a nadrobno posekanou cibuľou. Podáva sa vychladený s tmavým chlebom a využíva sa aj ako nátierka alebo dip k jahňacine či morskej rybe.

Pre redukčnú diétu

Baklažán je zelenina so značnou nutričnou hodnotou. Obsahuje veľké množstvo karoténu (provitamínu A), vitamínov skupiny B, hlavne kyselinu listovú a pantoténovú. A ešte viac je v ňom minerálov, najmä horčíka, železa, vápnika, mangánu a zinku. V obsahu draslíka prekonáva dokonca aj kapustu, mrkvu a cibuľu. V šupke sa skrýva rutín, ktorý spevňuje cievy a má tiež protisklerotický účinok.

Po baklažánu bol preukázaný tiež značný obsah pektínov, údajne najväčší zo všetkých druhov zeleniny. Tieto látky priaznivo pôsobia na krvný tlak aj črevné mikroorganizmy. Pretože deväťdesiat percent hmotnosti plodu tvorí voda, je baklažán priamo predurčený do jedálnička pri redukčnej diéte. V 100 gramoch má 0,4 g tuku a iba 15,3 kalórií. Po tepelnej úprave si na ňom preto môžu pochutnať napríklad aj diabetici alebo pacienti, ktorí majú problémy so žlčníkom.

Facebooktwittergoogle_plusredditpinterestlinkedinmail

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *